Prečo som si tu vôbec založil účet? Tak, jeden dôvod je, že všade počujete už len ,,blog, blog, blog..." tak som si povedal, prečo nie :) Na druhej strane som bol, dá sa povedať, prinútený haha. To je na dlhšie, avšak pointa je v tom, že som maturant a hlásim sa na žurnalistiku (okrem iného...veď to poznáte štvrtáci).
Bol by som však zvedavý prečo si svoj blog vedú ostatný. Už aj skôr som nad tým uvažoval, veď predsa vyhodiť svoje osobné veci na net? Potom som ale prišiel na to, že niekedy je najlepšie to čo človek cíti napísať...či už len takpre seba a neskôr to možno od nervov roztrhať alebo to ,,hodiť" niekde na blog a čakať na reakcie ostatných. Poviete si ,,načo čakať na reakcie úplne cudzích ľudí?" No to je koniec-koncov jednoduché...Áno, rodina nám vždy pomôže a vypočuje si nás (ak máme to šťastie, že máme dobrú rodinu) ale je zase iné keď sa rozprávate s priateľom a s niekym, koho ani nepoznáte. Od rodiny dostanete tú lásku (teda mali by ste) a vieru, že všetko bude dobré, priateľ vám povie čo by on spravil ale osobne to považujem za priveľmi subjektívne pretože sa vám snaží pomôcť za každú cenu a má o vás osobný obraz, ktorý si vytvoril, ktorý nemusí byť vždy objektívny, naopak, skoro nikdy nie je. A cudzí človek vás nepozná, nikdy ste sa nestretli, nebola šanca ani na prvý dojem a preto je objektívny. A možno je to človek, ktorý zažil niečo podobné a začnete sa spolu rozprvať a podobne a voala kamarátstvo je na svete
Preto považujem všetky 3 ,,skupiny" ľudí za veľmi dôležitých, no priznám sa, že niekedy mi môže hocikto hocičo povedať aj tak si najviac cením radu rodiny. Tu však musím podotknúť, že neuveriteľne je mi ľúto tých, ktorí túto možnosť nemajú. Myslíte si, že sa mi to ľahko píše, no vedzte, že aspoň z časti viem o čom hovorím...dlhé roky som bol aj ja polosirota.
Trocha som odbočil ale aspoň už viete prečo píšem ja, jednak kvôli škole ale myslím si, že ani vypustiť svoje myšlienky týmto spôsobom nie je na škodu.
Tak verím, že sa tu zopárkrát stretneme :)